Keď prestane ísť o fazuľky

Komplikované situácie často vyžadujú komplikované riešenia. A ak tieto komplikované riešenia chceme zrozumiteľne odprezentovať a vysvetliť, môže sa nám ľahko stať, že do štruktúry 5P, ako sme ju práve popísali, sa nám všetko, čo chceme povedať, nezmestí. V takejto situácii už bude potrebné zapojiť do práce viac zo vzorcov myslenia, ktoré už poznáme. Postup potom kopíruje ten, ktorý sme si popísali pri stavbe argumentačnej línie. 

Na začiatok je potrebné pripomenúť jednu dôležitú vec - predtým, než sa pustíme do prezentácie toho, čo ideme robiť, musíme veľmi detailne vedieť, čo ideme robiť. Môže to znieť lapidárne, ale ak by sa niekto pokúsil nasledovný postup využiť na vygenerovanie najlepšieho možného riešenia, s veľkou pravdepodobnosťou by poblúdil. Boli takí, ktorí sa na tú cestu vydali a podali svedectvo o neúspechu. Hľadanie riešenia je totižto úplne iná disciplína a ďaleko presahuje rozsah tejto kapitoly.

Vyžaduje poctivú analýzu východiskovej situácie, kreatívne hľadania viacerých možných scenárov, ich metodické porovnanie a vyhodnotenie rizík. Na to 5P jednoducho nestačí a keď sa doňho človek snaží silou mocou napasovať, nedopadá to dobre. 5P môže poslúžiť na upratanie myšlienok pri nejakom jednoduchom probléme. No pri zložitejších problémoch je lepšie zvoliť iné postupy a existuje k tomu kvantum kvalitnej literatúry aj online vzdelávacích modulov.

Tak teda - rozmysleli sme si, čo ideme robiť a už to detailne vieme. Úlohou je odprezentovať to blížnemu. Pri stavbe argumentačnej línie sa začína vyskladaním argumentov. Keď chceme odprezentovať zložitejší plán, použijeme síce 5P základ, ale nie ako jednotlivé body, ale skôr ako sekcie. V prvej sekcii spomenieme všetky relevantné problémy, ktoré sme identifikovali a na ktoré náš plán reaguje. V druhej sekcii spomenieme všetky príčiny, ktoré sme dokázali rozoznať a vieme pri nich ukázať spojitosť s problémami vyššie. V tretej sekcii predstavíme plán alebo plány, ako hodláme danú situáciu vyriešiť, v štvrtej vymenujeme prostriedky na realizáciu všetkých z nich a v piatej popíšeme prínosy, ktoré súmarne realizáciou našich plánov hodláme dosiahnuť. Vyzerať to môže nejak takto:

Ako z obrázku vidno, medzi jednotlivými časťami v ňom sú naznačené aj vzťahy. Vidíme, že niektoré problémy majú viacero príčin, niektoré majú len jednu. Väčší Plán 1 sa ambiciózne vysporadúva hneď s troma problémami, zatiaľ čo Plán 2 reaguje len na jeden, no asi bude zapeklitý, lebo k nemu vedú hneď tri rôzne príčiny. Ak vieme na základe svojich vedomostí o téme vytvoriť takýto nákres, môžeme v tom momente obsahovú prípravu uzavrieť. Obdobne, ako ju pri tvorbe argumentačnej línie uzatvárame po vytvorení všetkých predstaviteľných argumentov.

Ďalšie kroky k cieľu
Keď máme takýto prehľad hotový, zamyslíme sa nad publikom. Pri argumentačnej línii sme hovorili o potrebe uvedenia do kontextu, o pár kapitol neskôr sme to rozšírili o analýzu postojov, cieľov a potrieb. Toto všetko teraz môžeme použiť. Ktoré z vymenovaných problémov sa nášho publika extra dotýka? S pomenovaním ktorej príčiny sa dokáže stotožniť? S akým pocitom sa dané problémy u publika spájajú? Strach? Obava? Nepokoj? Odpovede na tieto otázky nám pomôžu sformulovať také uvedenie do problematiky, ktoré zaujme a pomôže udržať pozornosť publika živú. 

Ďalším krokom je stanovenie si kritéria. V prípade prezentácie plánu sa kritérium často prekrýva s cieľom. Je odpoveďou na otázku, čo vlastne tým všetkým chceme dosiahnuť. Obzvlášť pri zložitejších plánoch je potrebné premyslieť si, čo naše snaženie spája a zjednocuje. Chceme do konca roka zarobiť milión? Chceme do 10 rokov o tretinu menej fajčiarov? Chceme znížiť mieru konzervácie sociálnych rozdielov v systéme školstva? Teraz je ten moment, kedy to treba jasne dať vedieť. Lebo neskôr, keď sa ide do detailov, by sme mali byť schopní a schopné ukázať, ako aj jednotlivé kroky čiastkových plánov na konci vedú k tomuto jednému cieľu.

Prioritizácia, teda ďalší krok, je tu extrémne dôležitá a v zásade kopíruje postup z kapitoly o argumentačných líniách. Ono totiž väčšinou nie je možné detailne popísať každý jeden problém, každú jednu príčinu, ktorá k nemu vedie. Musíme na základe poznania publika alebo svojich vlastných silných stránok vybrať, čo v prezentácii najlepšie zaberie. Tu je dobré vrátiť sa ku kapitolám o kontextoch a snažiť odhadnúť kontext publika čo najpresnejšie. Vďaka tomu môžeme z pripravených bodov a informácií vybrať tie, ktoré pre plán nadchnú ostatných alebo také, pri ktorých sa my sami budeme cítiť najviac sebaisto. Vrámci prioritizácie si tiež môžeme body rozdeliť na také, ktoré určite musia odznieť a také, ktoré si necháme ako odpovede na prípadné otázky.

Keď začneme skúmať súdržnosť celého svojho plánu a sami seba sa pýtame, či vieme všetko naplánované aj vykonať, zamerať sa treba hlavne na časť prostriedkov. Nenaplánovali sme náhodou jeden žeriav v tom istom čase na dvoch rôznych miestach? Ak na jednej časti projektu bude treba viac peňazí, neohrozí to cash flow druhého? Ak voláme amerického architekta a francúzskeho stavbára, budú výkresy v centimetroch alebo palcoch?

Presne tak, ako pri argumentoch skúmame, či nám sedia logicky a vecne, tu sa uisťujeme, že plán drží pokope aj na úrovni realizovateľnosti. Zároveň sa ale treba pozrieť aj na logickosť a náväznosť jednotlivých činností. Obzvlášť, ak sú rozdelené do viacerých projektov. Nemôžeme napríklad na premnožené myši nasadiť mačku v liečebni alergikov, ak u mnohých hrozí, že im mačacie chlpy zhoršia zdravotný stav. Mačka môže byť dobrý plán inde a efektívne odstraňovať problém, tu sa však bije s inou činnosťou, konkrétne snahou udržať prostredie pokiaľ možno bez alergénov. Tu nám opäť do hry vstupuje naše kritérium alebo cieľ. Vďaka nemu sa vieme rýchlo zorientovať, ktorá činnosť má vyššiu prioritu a postup upraviť.

A k cieľu sa nakoniec vrátime, keď chceme celú prezentáciu uzavrieť. Kombinácia dobre pomenovaných pozitív vyplývajúcich z realizácie našich plánov by mala byť na konci jasne prepojená na dosiahnutie vytýčeného cieľa.