“Tak. Vysvetlenie. Poďme na to!”, pomyslel si pri ďalšej časti kruhu. “Vidím nejaký vzorec?” Začal Erikino správanie porovnávať s ostatnými šiestakmi a šiestačkami. V jej triede, v iných triedach, v minulosti. Ale nezdalo sa mu to. Všelijaké sú deti, ale málokedy je tá zmena tak výrazná. Toto nebude vekom. Ale spomenul si na iný prípad spred niekoľkých rokov. Chlapec, výborný futbalista, sa začal vyhýbať najprv tréningom, potom škole. Na hodinách stíchol, známky sa mu zhoršili, pri náhodnej prehliadke tašiek mu našli marihuanu. Vylúčili ho zo školy, potom ho už nevidel. Po rokoch sa prišlo na to, že ho vo futbalovom klube šikanovali a trenér, ktorý bol na škole telocvikárom, o tom vedel a nezasiahol. Keď ale pozrel na otázky “Prečo je to tak?” a “Prečo sa to deje?”, s určitosťou odpovedať nevedel. A tak sa posunul ďalej.
“Ako sa na to pozrieť inak? Aké iné perspektívy potrebujem?” Snažil sa na vec pozrieť očami niekoho iného, ale prišlo mu to hlúpe. Je to predsa stále on, nevie sa na svet pozrieť inak. “Čo ešte potrebujem zistiť?” Čo má to dievča stále s tými jednorožcami? A prečo im kreslí toľké rohy, čo by ani neuniesli na hlave? Musí sa s niekým porozprávať. Nevie sa v tom vyznať.
Na druhý deň sa zastavil za susedou, ktorá robila detskú psychologičku. Ukázal jej svoje poznámky, porozprával celý príbeh, spomenul tiež prípad mladého futbalistu. Suseda si ho pozorne vypočula a ukázala mu niekoľko kresieb. Boli na nich slony so zdvihnutým chobotom, nosorožce, zvieratá so zvýraznenými chvostami a pár obrázkov jednorožcov. Všetky mali spoločné jednu vec - nakreslili ich deti, ktoré boli sexuálne zneužívané mužom v rodine.
Popísala mu aj iné varovné znaky, ktoré si pri takýchto deťoch treba všímať. A postup, čo treba robiť, ak máme podozrenie, že by dieťa mohlo byť zneužívané blízkou osobou.
Gombík si kolečko naviac urobil ešte niekoľkokrát. Zrazu si uvedomil, že si všíma oveľa viac vecí bez potreby ich hodnotiť. Že dokáže identifikovať, kedy má tendenciu niečo prehnať a prečo. Ale aj to, že napriek novej šírke vnímania a myslenia sa stále občas necha niečím strhnúť a urobí v myslení unáhlený záver alebo chybu.
Eriky sa ujala školská psychologička a po čase vyšlo najavo, že sexuálnemu násiliu nečelí ona, ale jej najlepšia kamarátka z rodiny v susedstve. Erika hodiny čakáva pred jej domom a keď zabliká lampička pri okne, hodí doňho kameň alebo kopne do auta jej otca. Vie, že kým on behá po vonku a hľadá vinníka, jej kamarátka je v bezpečí. Jednorožce videla na stene jej izby, prekresľuje si ich na zošit, keď na ňu myslí.
Zhoršenú známku za správanie Gombík Erike nikdy nenavrhol.
Na tomto príklade vidíme, že ak máme v ruke dobrý myšlienkový vzorec a vieme ho využívať ako užitočný nástroj pri poznávaní sveta, vieme situáciu okolo nás vyhodnocovať presnejšie. Náš pohľad bude stále obmedzený a limitovaný našim kontextom, no v jeho rámci z neho takýmto systematickým postupom vieme vyťažiť viac. To nám pomáha identifikovať body v našich životoch, ktoré potrebujú zmenu a znižujú riziko, že sa pri zavádzaní týchto zmien dopustíme chýb.
|