Viac hláv, viac rozumu

2. časť

Ako z jednotlivých pohľadov na svet vystavať zmysluplný celok? Aké sú prvé dve podmienky úspešnej spolupráce? To všetko ste sa mohli dočítať v minulej časti nášho newslettra. Nájdete ho v archíve.

Tretia vec, ktorú náš tím musí urobiť, je vniesť poriadok do vlastného času, teda určiť postup. Dohodnúť sa, ktorá sada dát bude slúžiť ako základ a z ktorej sa informácie budú dopĺňať. Napríklad že na základe záznamu vibrácií celého modelu si zostavia mapu, ako molekula vyzerá a potom z fotografií a videa doplnia alebo upresnia, v ktorom bode sa nachádza aký atóm. A teplotný sken použijú pre kontrolu. Alebo že z každej sady dát najprv zostavia úplný model v maximálnom možnom rozlíšení a potom ich prekryjú, vyhodnotia mieru zhody a miesta, kde musia nezhody pochopiť a rozhodnúť, čo s nimi. Metodológia, časový plán a spätná kontrola zabezpečia, že všetci, jednotlivci aj pracovné skupiny, budú vedieť, čo a kedy majú robiť a zároveň mať prehľad o tom, čo vtedy robia ostatní. 
 
Poslednou dôležitou vecou, s ktorou tím bude musieť pracovať, je využitie niečoho, čomu Mercier a Sperber hovoria epistemická ostražitosť. Je to súčasť nášho prístupu k názorom či tvrdeniam iných ľudí. Kým k vlastným tvrdeniam prirodzene ostražití nie sme, neupodozrievame sami seba, že by sme sa chceli oklamať alebo podviesť, k tvrdeniam iných takúto ostražitosť máme a pozeráme sa na ne oveľa kritickejšie. Ak sa teda rozprávajú dvaja s vedomím, že k vlastným tvrdeniam je človek zhovievavejší a k tým cudzím prísnejší, vedia to využiť na vzájomnú kontrolu, tvorivú konfrontáciu a hľadanie zhody na najlepšej možnej spoločnej interpretácii pozorovaného sveta. Epistemická ostražitosť uprostred spolupráce s inými nám umožňuje vrhnúť do hry obsahy vlastnej mysle ako materiál pre prácu ostatných a zároveň tvorivo spracúvať všetko, čo do hry vrhli oni. Výsledkom zväčša býva poznanie ovplyvnené menším množstvom kognitívnych skreslení ako na úrovni jednotlivca. 

V prípade nášho vedeckého tímu môže epistemická ostražitosť testovať prístupy vedcov z jednotlivých krajín, podrobovať kritike názory, ktoré sú v ich domovských krajinách na základe autority veľkých miestnych mysliteľov prijímané ako základy svojich disciplín atď. Umožňuje faktom a logike vyplávať na povrch a chyby v myslení tlačí do úzadia. Je však potrebné si dávať pozor - toto neplatí vždy a stopercentne. Kvalitný dialóg a kritická práca s dátami sú síce nevyhnutným, no nie postačujúcim predpokladom predchádzania omylu. Ak by platil opak, už by sme asi všetko vedeli, že?
 
Tento postup je voľne inšpirovaný prácou významného nemeckého filozofa, Hansa Gadamera, a jeho konceptom splývania horizontov. Stavia na tom, že prekrytím viacerých pohľadov z viacerých uhlov uvidíme zo sveta viac, ako keď naň hľadíme sami. 
 
Aby to však fungovalo, musíme sa v práci držať hore menovaných zásad:

• Stavať na dôvere

• Vnášať do práce poriadok a systém

• Dohodnúť sa na postupe, metodológii a spätnej kontrole výsledkov

• Pracovať s epistemickou ostražitosťou všetkých zúčastnených


Vedecký tím v našom príbehu uspel. Molekulu z dát poskladal a látku identifikoval. Na prekvapenie všetkých zúčastnených vlád a mocnárov vyšlo najavo, že daná látka je súčasťou tela každého človeka na tejto planéte. A z tohoto zistenia sa akosi nikto nevedel vysomáriť. Tak aspoň končí príbeh v našom príklade. A ak keď výsledkom nie je návod na večný život, príbeh nám predsalen niečo dal.
 
Uvideli sme, ako sa prostredníctvom fungovania ľudského spoločenstva môžeme popasovať s obmedzenosťou vlastného poznávania sveta. Zistili sme, že vnímanie kontextov iných ľudí nie je užitočné len pre komunikáciu s nimi, ale aj pre rozširovanie nášho poznania a hľadanie riešení problémov. Prekrytie kontextov umožňuje vytváranie nových súvislostí a obohacuje poznanie všetkých zúčastnených.

Ak s ním pracujeme a využívame ho, získavame tak v každodennom živote oveľa viac možností riešení každodenných výziev, než keby sme ich všetky chceli zvládnuť sami.