1. Problém
Keď sa pýtame “Čo s tým ideme robiť?”, pod “tým” vo väčšine prípadov myslíme niečo, čo treba napraviť, zmeniť, opraviť alebo odstrániť. “To” je problém. Je veľmi dôležité prezentáciu akéhokoľvek plánu začať pomenovaním problému, pretože nikdy nemôžeme predpokladať, že tento problém naše publikum vidí. Ak ak ho aj vidí, že ho vidí rovnako, ako my. Pomenovaním problému vytvárame atmosféru mierneho napätia, lebo oznamujeme, že existuje niečo, čo spôsobuje alebo môže spôsobiť nejakú formu nepohody alebo ujmy. V prípade nášho junáka je problémom čo? Trieska pod nechtom s vysokou pravdepodobnosťou zápalovej reakcie. To nie je sranda. V tom čase predsa ešte neboli dnešné lieky. Škaredá infekcia môže viesť ku gangréne a tá môže aj zabiť. Trieska pod nechtom, ktorá tam bude hniť, je teda problém a potrebuje riešenie.
Občas sa niekde na svete objaví priestor, ktorý keď včas zaregistrujeme a spoznáme, dokážeme vďaka tomu zbohatnúť, získať spoločenský kredit alebo svetu okolo významne pomôcť. Takýto priestor nazývame príležitosťou. Občas teda prezentácia plánu nemusí začínať niečim negatívnym, proti čomu treba zasiahnuť, ale niečím pozitívnym, čo treba využiť. Prvé P je teda Problém alebo Príležitosť.
2. Príčina
Čo náš problém spôsobilo? Prečo tu je? Pomenovaním príčiny ukazujeme, že veci rozumieme a vidíme ju v širších súvislostiach. Zároveň si pripravujeme pôdu na to, aby náš návrh zmeny, s ktorým prídeme neskôr, sedel s našim popisom reality tak, ako ju prezentujeme. Upriamujeme pozornosť publika na tie aspekty reality, ktorú v súvislosti s danou témou považujeme za dôležité.
Pri premýšľaní o probléme a jeho príčine je potrebné vždy na chvíľu sa mentálne postaviť do topánok človeka, na ktorého hovoríme. Predstavme si príklad - človek zodpovedajúci za budovu príde na firemnú poradu a povie: “V záchode je plno vlhčených utierok!” a vyzerá nahnevane. Nikto z prítomných nechápe. HR šéfka už rozmýšľa nad vianočným večierkom a prémiami, vedúca obchodníckeho tímu nad motivujúcimi odmenami pre jej ľudí, chlapík z IT rieši prehrievajúci sa server. So zdvihnutým obočím hľadia na kolegu a netušia, o čom točí. V kapitole o kontextoch sme si povedali, že všetci vidíme svet po svojom a vidíme v ňom tiež úplne iné súvislosti. Pre človeka, ktorý sa vyzná v trubkách a kanalizácii, je jasné, že keď sa do záchoda nahádžu vlhčené utierky, odtok sa upchá a môže to spôsobiť menšiu povodeň s nevábnym obsahom vylievajúcich sa tekutín. Preto už pri pohľade na dané utierky kričí “máme problém”. Vie si totiž na základe vlastných skúseností predstaviť, čo sa môže stať.
Ak však ide situáciu a jej možné riešenie prezentovať iným, musí ukázať, čo je problémom pre nich samotných. A svoje vedomosti a skúsenosti využiť pri pomenovaní príčiny. Mohol by napríklad povedať “Vážení, máme v budove vysoké riziko vyliatia obsahu záchodov na dlážku, nepríjemného zápachu a nákladov na vyčistenie celého priestoru (Problém). Príčinou je, že v záchodoch sa hromadia vlhčené utierky, ktoré sa vo vode nerozkladajú a časom môžu celý odtokový systém upchať.” Týmto určite získa viac pozornosti, lebo všetci na porade si vedia predstaviť, aké by taká záplava spôsobila trampoty.
V príbehu nášho junáka je príčina jeho problému jasná. Trieska sa do prsta dostala pri zbieraní dreva, príčinou je teda kontakt s neopracovaným drevom holými rukami. Našťastie vie, čo s tým.
Ďalšie 3 body štruktúry 5P nájdete v newslettri budúci týždeň.
|