Copy

"Toto je Hong Kong, nie Čína!"

Už viac ako 2 mesiace pretrvávajú v Hongkongu masové protesty. Davy ľudí mobilizoval plán prijať kontroverzný zákon, ktorý by umožňoval vydávať obyvateľov Hongkongu do Číny, ak sú v Číne podozriví zo spáchania trestného činu. Ľudia sa preto obávajú, že režim v Číne by cez vykonštruované prípady mohol žiadať o vydanie politicky nepohodlných ľudí.
 
Napriek tomu že Hongkong vydáva svojich obyvateľov do 20 rôznych krajín, s Čínou ani Taiwanom takúto dohodu nemá. V Hongkongu ale aj vo svete vznikajú obavy, že schválenie zákona môže znamenať predčasný koniec súčasného systému, známeho pod názvom “jedna krajina, dva systémy“, ktorý zabezpečuje Hongkongu vysokú mieru autonómie od Číny. Hongkongu tiež garantuje napríklad kapitalistický systém a demokraciu, avšak počíta s tým, že v roku 2047 prejde pod správu Číny.
 
Demonštranti docielili dočasné pozastavenie rokovaní o zákone, avšak spokojní nie sú. Okrem iného naliehajú na odstúpenie šéfky hongkonskej administratívy Carrie Lam a úplné stiahnutie navrhovaného zákona. 
 
Carrie Lam však k pozastaveniu rokovaní o zákone nemuseli motivovať len davy v uliciach, ale aj situácia na Taiwane, kde sa odohrávali takzvané “primárky“ pred prezidentskými voľbami. Vo vedení sa neočakávane ocitla súčasná prezidentka Tsai Ing-wen. Tento výsledok mohol byť ovplyvnený aj jej podporou demonštrantom v uliciach Hong Kongu, čo si mohla všimnúť aj Carrie Lam. 
 
Podľa údajov polície sa na protestoch zúčastnili stovky tisíc ľudí, avšak organizátori hovoria až o 2 miliónoch. Treba zdôrazniť, že Hong Kong má necelých 7 a pol milióna obyvateľov.
Demonštrácie sa nezaobišli bez násilia. Polícia proti davu protestujúcich zakročila gumovými projektilmi, vodnými delami aj slzným plynom. Podľa dostupných informácii bolo zranených takmer 100 protestujúcich.
 
Situácia v Hongkongu by mala byť výstražným signálom pre Taiwan. Čína najmä v posledných rokoch zvyšuje tlak na Taiwan a dlhodobo tvrdí, že je neoddeliteľnou súčasťou jej územia, čo v praxi znamená, že záležitosti Taiwanu sa týkajú aj čínskej suverenity. Je potrebné si uvedomiť, že Peking je pri dosahovaní svojich cieľov ochotný porušovať dohody, a to, o čo sa dnes Čína pokúša v Hongkongu, môže v budúcnosti byť realitou pre Taiwan. 
 
 Matej Spišák

JAPONSKO / IRÁN ● V polovině června Shinzo Abe jako první japonský premiér v úřadu od íránské revoluce z roku 1979 navštívil Teherán. Abe se během návštěvy Íránu setkal s prezidentem Rouhanim a duchovním vůdcem Íránu Khameneim. Japonský předseda vlády zdůraznil potřebu trpělivosti a komunikace mezi Teheránem a Washingtonem, jejichž vztahy se v uplynulém roce značně vyostřily. Abe varoval také před vypuknutím dalšího ozbrojeného konfliktu v regionu a vyzdvihl nutnost jeho předejití.

VIETNAM ● Vietnam uvalil antidumpingové clá na výrobky z hliníka dovezené z Číny. Vietnam je v dôsledku americko-čínskej obchodnej vojny jedným z alternatívnych štátov pre vývoz čínskej ocele a hliníka, čo zlepšuje jeho pozíciu v obchodných vzťahoch s Čínou. Uvalenie ciel môže zároveň zlepšiť vzťahy Vietnamu s USA, ktoré bojujú proti zaplavovaniu sveta lacnou čínskou oceľou a hliníkom.

Xi Jinping na návšteve Kremľa

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Xi Jinping, ktorý 5. júna  absolvoval   trojdňovú návštevu Ruska, na spoločnom stretnutí prisľúbili zvýšenie úrovne bilaterálnych vzťahov.

Ruská anexia Krymu v marci 2014 viedla k vážnemu rozporu medzi Moskvou a jej západnými partnermi a následnému obratu k východnému susedovi. Krajiny sa spoliehajú na bilaterálne vzťahy o to viac v poslednej dobe uprostred krehkých vzťahov medzi Moskvou, Pekingom  a USA.

“Potvrdili sme, že postoje Číny a Ruska sú v kľúčových otázkach  buď podobné alebo sa zhodujú“, uviedol Putin.

Putinov poradca pre zahraničnú politiku Yuri Ushakov dávnejšie povedal, že Xi a Putin podpíšu   novú deklaráciu o globálnom partnerstve a strategickej spolupráci, ktoré vstupujú do novej éry.  Partnerstvo výnosne narastá vo vzájomnom obchode, ktorý sa zvýšil minulý rok o 25 % a dosiahol 108 miliárd dolárov. Ushakov nazval  Čínu najdôležitejším partnerom Ruska. Počas Xiho návštevy podpísali hlavné čínske a ruské spoločnosti mnoho dohôd o spolupráci.

30. výročie masakru na námestí Tiananmen

Pred 30. rokmi sa na pekinskom námestí Tiananmen konali protesty, ktoré vyústili do zásahu čínskych vládnych zložiek a následného krviprelievania. Dodnes nie sú zverejnené objektívne štatistiky hovoriace o počtoch obetí protestov. Čínska komunistická strana a jej vedenie vníma udalosť nesmierne citlivo, v prípade tohtoročného 30. výročia vykonala niekoľko politických a bezpečnostných opatrení. 

Čínske úrady nariadili v kontexte výročia protestov cenzúru mnohých internetových fór, diskusných, spravodajských portálov a iných citlivých domácich i zahraničných webových sídiel. Na určitý čas bola v Číne dokonca zablokovaná online encyklopédia Wikipedia. Je pravdepodobné, že autority so zvýšeným záujmom monitorovali čínske sociálne siete a ich obsah v súvislosti s výročím.

Čínske úrady vykonali aj viditeľné fyzické opatrenia. Polícia niekoľkokrát uzavrela prístup na námestie Tiananmen a do jeho okolia bol nasadený zvýšený počet čínskych bezpečnostných zložiek. Bezpečnostné opatrenia boli citeľné aj mimo hlavného mesta. Čínske vedenie so znepokojením sledovalo vývoj v Hongkongu, ktorého obyvatelia si udalosti na Tiananmen tradične pripomínajú a časť z nich otvorene obviňuje čínsku vládu z páchania masakrov na protestujúcich.

BANGLADÉŠ / MJANMARSKO ● Bangladéšska premiérka Sheikh Hasina vyjadrila Mjanmarsku ostrú kritiku za to, že napriek zmluvám o repatriácii z novembra 2017 sa rohingskí utečenci na území Bangladéša stále boja vrátiť do Mjanmarska. Zároveň kritizovala dobrovoľnícke organizácie, ktoré sa starajú o utečencov a protestujú proti ich repatriácii. Bangladéš však sľúbil, že Rohingovia nebudú vládou nútení sa do Mjanmarska vrátiť.

Prvá návšteva čínskeho prezidenta v KĽDR po 14 rokoch

V júni 2019 navštívil čínsky prezident Xi Jinping susednú Severnú Kóreu (KĽDR) a jej lídra Kim Jong-una. Lídri krajín sa stretli už po piaty raz za posledných 15 mesiacov, avšak išlo o prvú oficiálnu čínsku návštevu Severnej Kórey v priebehu 14 rokov.
 
Oba štáty v súčasnosti spájajú problémy súvisiace s USA. Zatiaľ čo Čína vedie s USA obchodnú vojnu, na KĽDR je vyvíjaný tlak kvôli jadrovým zbraniam. Návšteva sa odohrala len týždeň pred summitom G20, na ktorom by sa mal stretnúť Xi Jinping s Donaldom Trumpom. Očakáva sa teda, že lídri budú diskutovať o prebiehajúcej obchodnej vojne, ale aj jadrových zbraniach KĽDR, keďže Xi Jinping počas návštevy sľúbil aktívnu účasť na rokovaniach o severokórejskej denuklearizácii. 
 
Pre KĽDR je nesmierne dôležité udržiavať si dobré vzťahy s Čínou. Čína je najpodstatnejším obchodným, ale aj vojenským partnerom Severnej Kórey.

Protiteroristická spolupráca USA a Filipín

Minulý týždeň navštívil predstaviteľ Ministerstva zahraničných vecí USA Filipíny, kde diskutovali o možnom trojročnom programe, ktorý by pomohol riešiť problémy spojené s prejavmi extrémizmu medzi moslimským obyvateľstvom na ostrove Mindanao. Takýto program na boj proti terorizmu by spojil tieto dve krajiny, ktorých partnerstvo bolo naštrbené príliš blízkym vzťahom Manily a Pekingu a Duterteho verejnými vyhláseniami o USA. Aj napriek nesúhlasu USA s Duterteho protidrogovou kampaňou a následným obmedzením americko-filipínskych vojenských cvičení, vojenské a bezpečnostné vzťahy medzi týmito krajinami naďalej pokračujú.  
 
Pri násilí vyvolanom prevažne moslimskými obyvateľmi zomrelo na juhu krajiny od 60. rokov približne 120 000 ľudí, a v roku 2017 USA pomohli potlačiť skupinu podporovanú IS. Aj napriek tomu, že od minulého roku má Mindanao určitú autonómiu, sociálno-ekonomické problémy sa stupňujú, čo môže viesť k ďalším protivládnym aktivitám. Celú situáciu by mal riešiť spomínaný 3 ročný program, ktorý by nemal byť zameraný len na vojenskú, ale hlavne civilnú pomoc a dostať sa tak bližšie k obyvateľom.

ASEAN ● Juhovýchodná Ázia zažíva tlaky ekologických aktivistov za obmedzenie či zákaz dovozu plastového odpadu. V agende tohtoročného samitu ASEAN v Bangkoku podľa aktivistov thajského Greenpeace chýba táto téma. Odvtedy čo Čína zakázala dovoz odpadov v roku 2017, sa väčšina priemyslu spracujúceho odpad presunula práve do ASEANu a krajiny ako Malajzia, Thajsko a Filipíny zažili niekoľkonásobný nárast objemu dovozu.

FILIPÍNY ● Filipínsky prezident vyzval na upokojenie protestu po tom, ako čínske plavidlo narazilo do filipínskej rybárskej lode, ktorú potopilo. Ohrozilo tak 22 rybárov v Juhočínskom mori, ktoré je spornou oblasťou pre obe krajiny. Duterteho reakcia je v rozpore s niektorými jeho vlastnými úradnými predstaviteľmi, vrátane šéfa obrany, ktorý ostro odsúdil čínske plavidlo za odplávanie po tom, ako sa rybársky čln potápal.

BUSINESS NEWS: Kovy vzácnych zemín: čínske eso v rukáve?

Obchodná vojna medzi Čínou a Spojenými štátmi môže prerásť do nových rozmerov. Čínsky Ľudový denník zároveň upozornil USA, aby nepodceňovali schopnosť Číny udrieť či rozpútať obchodnú vojnu. Ázijský gigant totiž v prípade zhoršenia situácie pripravil patričné protiopatrenia. Ak by sa situácia eskalovala, Čína by mohla obmedziť vývoz kovov vzácnych zemín do USA. Možný scenár priniesla denná tlač, ktorá je v domácom prostredí podporovaná Komunistickou stranou Číny. Geopolitický a ekonomický význam ťažby vzácnych nerastov, kde má Čína takmer monopolné postavenie, je neodškriepiteľný. Zastavenie importu nerastov by tak v značnej miere zasiahlo strategickú výrobu Spojených štátov. A to hlavne zbrojársky priemysel, ktorý je závislý na čínskom dovoze, ako aj výrobu hi-tech priemyslu, napríklad spoločnosť Apple.

CYBER NEWS: Cenzúra Wikipedie

Zakladateľ Telegramu Pavel Durov obvinil Čínu z masívneho hackerského útoku proti jeho aplikácii na šifrovanú komunikáciu. Telegram využívali Hongkončania pri organizovaní  protestov proti zákonu o vydávaní občanov. Užívatelia nahlasovali problémy s používaním služby na niekoľko hodín počas demonštrácií. Durov vyhlásil, že IP adresy zaplavujúce server Telegramu pochádzali z veľkej časti z Číny.

Hongkonská polícia dokonca zatkla muža identifikovaného ako správcu jednej zo skupín protestujúcich, ktorá používala Telegram.

Šifrované aplikácie ako Telegram sa stali „podzemnými kanálmi“ pre organizovanie protestov na celom svete. Minulý mesiac boli zakázané v Iráne, len mesiac po tom, čo bola služba Telegram  zablokovaná v Rusku.

Veľký firewall je systém, ktorý v Číne blokuje mnoho západných aplikácií ako Facebook, Google, WhatsApp a pod. V Hong Kongu, ktorý deklaruje politiku “jedna zemi dvoch systémov však takto blokované zatiaľ nie sú.

Podporte Asia Briefing

Autorský tím

Editori: Barbara Kelemen, Matej Šimalčík
Autori: Klára Dubravčíková, Daniel Kikić, Mária Markusová, František Milan,      
             Simona Siegel, Matej Spišák, Boris Várhelyi
© 2019 CEIAS, Všetky práva vyhradené/All rights reserved.

Odhlásiť sa z odberu / Unsubscribe from this list
Zmeniť nastavenia / Change preferences

Inštitút ázijských štúdií
Murgašova 2
811 04 Bratislava
Slovakia






This email was sent to <<e-mail *>>
why did I get this?    unsubscribe from this list    update subscription preferences
Institute of Asian Studies · Murgašova 2 · Bratislava 81104 · Slovakia

Email Marketing Powered by Mailchimp