Jedna krajina, dva pohľady na autonómiu

Neprešiel ani rok odkedy bol v Hongkongu prezentovaný kontroverzný zákon, ktorý zapríčinil najväčšie protesty v histórii mesta, a je jasné, že to nebolo poslednýkrát čo pro-demokratickí aktivisti vyšli do ulíc Hongkongu kvôli zákonu, ktorý obmedzuje semi-autonómiu mesta.
 
Ďalší kontroverzný zákon však nie je presadzovaný Carrie Lam, správkyňou Hongkongu, ale prijal ho priamo čínsky parlament. Ten 27. mája odsúhlasil zákon, na základe ktorého by bolo oveľa jednoduchšie zasiahnuť voči protestom v meste. Podľa neho by aktivity, ktoré narúšajú alebo ohrozujú čínsku národnú bezpečnosť, vrátane separatizmu, terorizmu alebo pokusov o rozvrat mohli byť trestne stíhané. Všetky tieto činy sú často v pevninskej Číne používané ako dôvody na zadržanie a umlčanie disidentov a opozície. Táto legislatíva by takisto povolila čínskym bezpečnostným zložkám operovať v Hongkongu.
 
Plán prijať bezpečnostné zákony pre Hongkong čínskym parlamentom boli oznámené necelý týždeň pred ich prijatím. Na oznámenie okamžite zareagovali trhy a hongkonskí obyvatelia. Index Hang Seng vedený hongkonskou burzou sa v tento deň prepadol o 5,6 percent. Vyhľadávanie kľúčového slova „emigrácia“ v čínskom jazyku vo vyhľadávači Google sa zvýšilo až desaťnásobne.
 
Kontroverzia okolo tohto zákona viedla k obnoveniu veľkých protestov v meste po začiatku pandémie. V deň hlasovania o zákone bolo počas celodenných protestov, ktorých sa zúčastnili tisícky ľudí, zatknutých viac ako 360 protestujúcich. Ani iné kroky, ktoré Peking v meste uprostred pandémie podnikol, vrátane inak veľmi kontroverzných aprílových zatknutí 15 politikov a aktivistov, nevyvolali takéto protesty.
 
Reakcie na tento zákon však neostali len na úrovni protestov v Hongkongu. Veľká Británia odpovedala na presadenie zákona možným rozšírením práv pre 2,9 milióna britských štátnych príslušníkov v zámorí, ktorí žijú v Hongkongu. Týmto krokom by občania Hongkongu potenciálne mohli získať priamu cestu k britskému občianstvu. Čína sa vyjadrila, že si vymedzuje právo vykonať protiopatrenia. Taiwanská prezidentka Tsai Ing-wen na Twitteri oznámila, že jej vláda pripravuje “záchranný plán” pre občanov Hongkongu, ktorý by mali záujem sa presťahovať na Taiwan.
 
Spojené štáty takisto odsúdili prijatie tohto zákona a prezident Trump na jeho základe vyhlásil, že ukončí preferenčný prístup, ktorý si Hongkong v oblastiach cestovania a obchodu vďaka jeho semi-autonómii užíval. Tento krok bude mať významný vplyv na ekonomickú situáciu mesta, ktoré je práve kvôli jeho špeciálnemu statusu využívané ako základne pre expanziu čínskych firiem do sveta. Trump takisto uviedol, že v Hongkongu bol princíp “jednej krajiny, dvoch systémov” nahradený “jednou krajinou, jedným systémom”. Čína sa ohradila, že Západ by sa mal prestať pliesť do záležitostí Hongkongu.

Adam Kalivoda, Matej Šimalčík

SINGAPUR ● Mnoho súdnych pojednávaní bolo počas obdobia koronakrízy odročených, zatiaľ čo prípady považované za nevyhnutné sa vykonávali na diaľku. Prípad Malajzijčana Punithana Genasanu (37), ktorý bol odsúdený na smrť za účasť v obchode s drogami z roku 2011, je prvým registrovaným prípadom mestského štátu Singapur, kedy bol trest smrti nariadený na diaľku. V záujme bezpečnosti všetkých účastníkov konania v súvislosti s pandémiou Covidu-19 sa súd konal prostredníctvom videokonferencií cez aplikáciu Zoom.

EÚ ● Európska komisia zverejnila plán konkrétnych krokov, ktoré prijme v nasledujúcich mesiacoch, aby mohla lepšie presadzovať pravidlá proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Nová metodika pomôže určiť vysokorizikové krajiny, ktoré majú nedostatky vo vnútroštátnych režimoch v boji proti praniu špinavých peňazí, a teda sú hrozbou pre finančný systém EÚ. Do zoznamu boli okrem ďalších krajín zaradené aj Mjanmarsko a Mongolsko.

COVID-19 v utečeneckých táboroch

Od začiatku vypuknutia pandémie COVID-19 medzinárodné organizácie upozorňujú na katastrofický scenár, ku ktorému môže dôjsť v utečeneckých táboroch.

Aby sa tomuto scenáru predišlo, Bangladéš začiatkom apríla uzavrel utečenecký tábor Kutupalong, kde väčšina utečencov tvoria Rohingovia, ktorí ušli pred etnickým a náboženským prenasledovaním z Mjanmarska. Voľný pohyb je obmedzený, policajné hliadky dohliadajú na dodržiavanie pravidiel, pričom do a z tábora sa dá dostať, len ak je to nevyhnutné.

Organizácie International Rescue Committee (IRC) a CARE Germany zriadili izolačné centrá a zaškolili personál, k dispozícii je niekoľko stoviek lôžok a desať ventilátorov. Pred pár dňami bol potvrdený prvý prípad nakazenia koronavírusom v tábore, pričom členovia rodiny boli taktiež umiestnení do karantény.

Bangladéšska vláda aj ďalšie organizácie sa snažia zistiť, ako sa vírus dostal do tábora, nakoľko 855 000 utečencov a viac ako 440 000 obyvateľov žijúcich v bezprostrednej blízkosti tábora je v ohrození z prípadnej nákazy. Podľa vyhlásenia vlády sú prípady nakazenia aj mimo tábora, ale sú pod kontrolou.

Pohľad na utečenecký tábor Kutupalong. Foto: UK Department for International Development/Flickr, CC BY 2.0

Meniaci sa prístup EÚ k Číne

Medzi EÚ a Čínou donedávna fungoval model vzájomných vzťahov, ktorý sa formoval zhruba od hospodárskej krízy v minulej dekáde. Čína sa javila ako stabilný hráč, ktorý na rozdiel od Ruska nešíril v Európe dezinformácie, no podporovala jednotu EÚ.

Režim Xi Jinpinga však začal utvrdzovať svoju moc, politické ani ekonomické reformy neprišli a európski politici si začali uvedomovať jednostrannú otvorenosť voči Číne. Čína sa začala verejne angažovať v záujme spoločnosti Huawei, ktorá sa za pomoci lobby snaží vybudovať v rôznych krajinách 5G sieť, no pre svoje prepojenia na čínsku vládu je považovaná za riziko.

V časoch koronavírusu začala Čína „rúškovú diplomaciu“, pri ktorej využila dodávky zdravotníckeho materiálu k zlepšeniu imidžu ale aj k vyhrážkam o zastavení dodávok Holandsku či Austrálii. EÚ však ešte vo februári dodala do Číny 56 ton zdravotníckej pomoci, na žiadosť Pekingu bez publicity. Po doznení pandémie v EÚ môžeme z dôvodu čoraz ofenzívnejšej čínskej diplomacie preto očakávať posun vzájomných vzťahov k väčšej rivalite.

MALAJZIA ● Parlamentné hlasovanie o vyslovení nedôvery malajzijskému premiérovi Muhyiddinovi Yassinovi, ktoré sa malo konať v máji, bolo zrušené. Podnetom na hlasovanie bol návrh predchádzajúceho premiéra Malajzie, Mahathira Mohamada. Niekoľko dní po prijatí návrhu však súčasný premiér oznámil, že hlasovanie nebude možné uskutočniť z dôvodu pandemickej situácie v krajine. Post premiéra získal vo februári 2020 krátko po vypuknutí politickej krízy v krajine.

MJANMARSKO ● Mjanmarské ozbrojené sily unilaterálne rozhodli o takmer štvormesačnom prímerí. Cieľom prímeria je spojiť všetky sily v boji proti COVID-19 v konfliktmi zmietanej krajine. Počas predmetného obdobia sú armády všetkých etnických skupín povinné dodržiavať zákon a nesmú vyvíjať akúkoľvek agresiu. Vyhlásenie o neútočení štátnych ozbrojených síl sa však nevzťahuje na oblasti, v ktorých lokálne armády bojujú za nezávislosť od mjanmarského štátu.

Taiwanská prezidentka Tsai Ing-wen sa ujala druhého volebného obdobia

V stredu 20. mája zložila taiwanská prezidentka Tsai Ing-wen slávnostnú prísahu, čím sa ujala svojho druhého funkčného obdobia po tom, ako zvíťazila v januárových prezidentských voľbách. V tých získala podporu viac ako osem miliónov hlasov.

Prezidentka, ktorá je terčom kritiky zo strany Pekingu, pretože vníma Taiwan ako de facto suverénny štát a nie ako súčasť “jednej Číny”, počas svojho slávnostného príhovoru odmietla čínsky politický model “jedna krajina, dva systémy”, ktorý označila za nepoužiteľný. Tento model, podobne ako v prípade Hongkongu, by Taiwanu umožnil ponechať si niektoré slobody, zatiaľ čo by sa musel podrobiť podmienkam pevninskej Číny.

Prezidentka vyhlásila, že Taiwan tento model neprijme a svoj súčasný stav nezmení. Zároveň vyzvala čínskeho prezidenta Xi Jinpinga na začatie dialógu s úmyslom znížiť napätie medzi Pekingom a Taipeiom. Peking na tento prejav zareagoval vyhlásením, podľa ktorého nebude nikdy tolerovať odtrhnutie Taiwanu od Číny.

Prezidentka Tsai Ing-wen počas inaguračného prejavu. Foto: Wikimedia, CC-BY 2.0

Na Kórejskom poloostrove sa opäť strieľalo

V demilitarizovanej zóne na spoločných hraniciach Severnej a Južnej Kórey došlo v nedeľu 3. mája k prestrelke. Streľbu začali severokórejskí vojaci, ktorí vystrelili niekoľko nábojov smerom k juhokórejskej strážnici, na čo juhokórejskí vojaci odpovedali rovnako.

Tento incident sa zaobišiel bez strát na životoch či poškodenia zariadenia. Nemenovaný vojenský predstaviteľ Južnej Kórey v rozhovore pre časopis Guardian navyše potvrdil, že streľba zrejme nebola úmyselná a mohla byť len výsledkom hustej hmly.

Incident sa odohral v tom istom čase ako sa na verejnosti konečne objavil Severokórejský vodca Kim Jong Un po svojej trojtýždňovej neprítomnosti sprevádzanej diskusiami o jeho zdravotnom stave. Kim Jong-un sa na verejnosti neobjavil od polovice apríla čo viedlo k polemike že Kim bol v kóme po operácii srdca. Táto správa však nebola potvrdená, zatiaľ čo Pyongyang k nej nevydal žiadne oficiálne stanovisko.

JAPONSKO ● Japonsko plánuje po úmrtí profesionálnej zápasníčky a hviezdy show “Terrace House”  Hanah Kimura zaviesť zákony proti kyberšikane. Krátko pred úmrtím zverejnila Kimura na Instagrame fotografiu s popisom: “Mám vás rada. Žite dlhý, šťastný život. Prepáčte.” Podľa viacerých zdrojov bola jej smrť zavinená zvýšenou vlnou online kritiky a obťažovania. Japonská ministerka vnútra a komunikácií Takaichi Sanae sľúbila urýchliť vládnu diskusiu o zavedení zákonov, ktoré pomôžu identifikovať užívateľov, ktorí zverejnia útočné alebo osočujúce príspevky na internete.

JUŽNÁ KÓREA ● Juhokórejská futbalová liga udelila klubu FC Seoul rekordnú pokutu 100 miliónov wonov (asi 70 tisíc eur) po tom, ako do hľadiska posadili sex figuríny. Kluby sa pokúšajú rôznymi spôsobmi, akými sú napríklad kartónové výrezy, zaplniť hľadiská, nakoľko publikum sa kvôli koronavírusovým opatreniam nemôže podujatí zúčastniť. FC Seoul sa za tento počin ospravedlnil, avšak tvrdí, že tieto figuríny boli doručené pre pochybenie počas dodávky. Samotná liga sa za tento čin takisto ospravedlnila, uvádzajúc, že takáto kontroverzia hlboko ublížila a ponížila fanúšičky a narušila integritu ligy.

Potýčky na čínsko-indickej hranici

Na začiatku mája sa indické a čínske jednotky ocitli v napätej situácii pozdĺž hranice vo východnom Ladaku a o niekoľko dní neskôr v Sikkime. Peking obvinil Indiu z „blokovania hliadok“ a výstavby zariadení na jej území.

Indické média taktiež informovali, že čínske jednotky prekročili na indické územie až 3 km. Čínske aktivity pozdĺž hraníc sa v posledných rokoch uberajú k čoraz asertívnejšiemu prístupu, a to hlavne pokiaľ ide o jej územné nároky, vrátane kontroly sporných oblastí.

Čínsky prezident Xi Jinping minulý týždeň verejne vyzval armádu, aby zvýšila svoju „bojovú pripravenosť“.  Avšak zatiaľ čo sa vzťahy medzi Indiou a Čínou tento rok značne zhoršili, precedens podobnej krízy z roku 2017 naznačuje, že obe strany budú ochotné de-eskalovať situáciu a vyhnúť sa vojenskému konfliktu.

Vojaci na čínsko-indickej hranici.

Sloboda médií na Filipínach pod tlakom

Filipínsky najvyšší súd nariadil vláde a Kongresu, aby do desiatich dní povolili aktivitu mediálnej spoločnosti ABS-CBN, ktorá 5. mája dostala stopku od Národnej telekomunikačnej komisie (NTK) v súvislosti s uplynutím platnosti kongresovej licencie dňa 4. mája 2020. Vo februári NTK navrhla Kongresu, že vydá dočasnú licenciu pre ABS-CBN, kým sa neschváli nová licencia. Neskôr však komisia upustila od svojho sľubu a nariadila úplné odstavenie. ABS-CBN odvtedy údajne prišla o veľké tržby z reklám, čo ohrozilo jej 11 tisíc zamestnancov.
 
ABS-CBN protestuje proti príkazu vlády na zastavenie činnosti, ktorý podľa obhajcov slobody tlače a právnych expertov hovorí o pokuse prezidenta Rodriga Duterteho prostredníctvom NTK umlčať kritiku zo strany médií.
S predpokladom, že rokovania o licencii sa budú ťahať niekoľko mesiacov, požiadala spoločnosť ABS-CBN najvyšší súd, aby povolil obnovenie jej činnosti, pričom citovala predchádzajúce prípady, kedy NTK povolili aktivitu iných staníc až do obnovy ich licenčných zmlúv.
 
Sudcovia v tomto prípade údajne hlasovali jednomyseľne a vydali nariadenie pre NTK a Kongres, aby do desiatich dní predložili pripomienky, a ďalších päť dní stanovili spoločnosti ABS-CBN na ďalšie vyjadrenie.

BUSINESS NEWS:
Čínske firmy na amerických burzách

Senát Spojených štátov amerických schválil návrh zákona o vylúčení niektorých čínskych akcií z amerických búrz. Nový zákon bude požadovať dodržiavanie amerických štandardov v oblasti finančných predpisov a auditu. Zároveň firmy, ktorých akcie sú verejne obchodovateľné na burzách, budú musieť byť schopné preukázať svoju nezávislosť od zahraničných vlád. Aby legislatíva obsahujúca nové záväzky vstúpila do platnosti, musí byť ešte schválená Snemovňou reprezentantov a podpísaná prezidentom Donaldom Trumpom.

Návrh zákona sa dotýka všetkých zahraničných firiem, ale podľa odborníkov je zameraný hlavne na čínske spoločnosti, keďže rázny krok prišiel po ostrej kritike Pekingu americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ďalšími americkými politikmi. Registrované čínske spoločnosti, ktoré aktuálne obchodujú na burzách v USA sa do pozornosti dostali pre škandál s nadhodnocovaním tržieb vo svojom účtovníctve.

CYBER NEWS: 
Kyberútoky v oblasti Juhočínskeho mora

Čínska hackerská skupina Naikon odhalená pred takmer piatimi rokmi bola centrom špionážneho úsilia Číny v Juhočínskom mori so zameraním na vládne agentúry od Filipín po Vietnam, uviedla správa spoločností ThreatConnect a Defense Group Inc.
 
Analytici izraelskej spoločnosti zaoberajúcej sa kybernetickou bezpečnosťou Check Point uviedli, že Naikon nebol v posledných mesiacoch ani zďaleka nečinný a snažil sa preniknúť k známym vládnym organizáciám v Austrálii, Indonézii, na Filipínach, vo Vietname a ďalších krajinách juhovýchodnej Ázie.
 
Špionážna kampaň sa v druhej polovici roku 2019 a do prvého štvrťroku 2020 dokonca zrýchlila. Štúdia naznačuje, že sa Naikon osobitne zameriava na poskytovanie spravodajských informácií o čínskych regionálnych rivaloch. Vlády v Indonézii, na Filipínach a vo Vietname sa zatiaľ oficiálne nevyjadrili k výsledkom výskumu.

Podporte Asia Briefing

Autorský tím

Editori: Barbara Kelemen, Matej Šimalčík
Autori: Ľubomira Bodnárová, Alexandra Dikáczová, Tomáš Ďuriš, Lucia Holländer, Adam Kalivoda, Barbara Kelemen, Daniel Kikić, Mária Markusová, Simona Siegel, Matej Šimalčík
LinkedIn
Link
© 2019 CEIAS, Všetky práva vyhradené/All rights reserved.

Odhlásiť sa z odberu / Unsubscribe from this list
Zmeniť nastavenia / Change preferences

Central European Institute of Asian Studies
Murgašova 2, 811 04 Bratislava

 






This email was sent to <<Email Address>>
why did I get this?    unsubscribe from this list    update subscription preferences
Central European Institute of Asian Studies · Murgašova 2 · Bratislava 81104 · Slovakia

Email Marketing Powered by Mailchimp